Zmenu som postrehla nedávno. Pri tej káve, cigarete a rádiu sa mi zrazu zdalo, že všetko už poznám. Tie isté piesne na mňa hrajú v obchodoch, v kaviarňach a keď idem na party, hučia do mňa z každej strany. .Smutné. Realitu však neoklamete. Poznáte ten pocit keď prvýkrát počujete príjemnú skladbu. Zapamätáte si ju, podvedomky si ju pospevujete. Zrazu príde nával. búm. no a vaša obľúbená sa na vás sype z každej strany, z každého auta a ešte aj tá staršia pani vedľa vás v autobuse ju počúva vo svojom prehrávači. Znechutí sa vám. A tak to ide stále, dokolečka, celý nás život. Nazvať by sme to mohli aj kolobehom hudobných srdcoviek. A vaša zložka Hudba ešte stále plače. Preto poslednú dobu nezapínam ráno rádio, ale počítač. Podľa toho, ako sa zobudím naplním byt žánrami, s ktorými by sa mi v rádiách vysmiali. Skúste to aj vy, káva vám bude viacej chutiť. Mariána Vargu strieda the Ills, ruka v ruke, melodicky zapĺňajú našu kuchyňu. No nepobijú sa. Spolu sedávajú v zložke hudba, občas sa predbiehajú, ktorý sa konečne rozozvučí, no majú sa radi. V skrytu duše. Aj ja mám rada mainstream. Nedá sa ho nemať rád. A kto hovorí že žije iba strašným undergroundom, klame. Mainstreamovým útokom sa nedá vyhnúť. Doprajme si preto aspoň hodinku denne, ráno, s tou voňavou kávou a cigaretkou, pocit inakosti. Začnime deň s melódiou našej nálady a aj keď zrovna prší, deň nám to rozjasní ako nič. Možno príde aj dúha. Hudobná.
Mainstream zabíja
Priznajme si to. Každé ráno, jedna káva, cigaretka a rádio. Tí hudobne inší si pravdepodobne zapnú rádio FM. Tí hudobne konzumný siahnu po Exprese či Adelinej rannej šou. No či si to chcete priznať alebo nie, obe sú mainstreamové. Jedno viac, druhé menej, ale sú. Vytvárajú svoje top rebríčky, hrajú najnovšiu pieseň- a to nie raz. Ja rádiá milujem, v dvoch aj pracujem, malé ale dobré, skúsenosti na nezaplatenie. Občas mám ale pocit, že zabíjam. Hudba, ktorá sa do našich rádií nedostane, či už preto, že je priveľmi iná, alebo ešte inými ľuďmi neobjavená - sedí v mojej zložke Hudba. A plače každé ráno